Bane na kopci Mešťanková

Okolie obce Kuchyňa ukrýva okrem známych aj menej známe banské lokality.

Medzi známe lokality sa radí oblasť Skalnatej (s Puklišovou a Trojičnou štôlňou) a potom krátke kutacie práce v Modranskej doline, pri potoku Malina.

Cieľom dnešného výletu bolo preskúmanie tej zostávajúcej oblasti. Dávna banská ťažba prebiehala aj na južných svahoch kopca Mešťanková, nad Švancpošskou dolinou (Schwanzbacher Thal) alebo inak, nad dolinou potoka Javorinka.

Pre rýchlejší pohyb som sa rozhodol, že túto lokalitu navštívim na bicykli. V obci Kuchyňa sa pri vodnej nádrži napájam na asfaltku a vstupujem do Švancpošskej doliny. 

Onedlho mám po pravej strane výdatný a pekne vybudovaný prameň vody. Keďže tieto lokality nie sú pre mňa neznáme, zvolil som si trasu, ktorú som už kedysi absolvoval. Jediným rozdielom bude, že vtedy pred pár rokmi, som netušil čo som mal neďaleko od seba.

Z asfaltky sa vľavo odpája lesná cesta, ktorá pohodlne stúpa pod kopec Ražňová. Na lesnej čistinke pri krmelci sa vydám druhou lesnou cestou a začína ozajstné stúpanie. Povrch tejto cesty sa ale oproti minulosti zmenil, je nepohodlná, plno popadaných konárov. Jazda je obtiažna, nesilím to. Idem vedľa bicykla. Krátky postup hore a už sa blížim k zaujímavému odlesnenému miestu presne medzi Ražňovou a Mešťankovou. Mám naň príjemné spomienky. 

Konečne je tu aj výhľad a pomerne netradičný pohľad na neďalekú Vysokú a Čertov kopec. 

Ďalej pokračujem slabo rozoznateľnými lesnými cestami, ktoré už dlhšie nepoužil žiadny lesný mechanizmus a kde sa dá idem v sedle bicykla. Postupne cesta končí alebo ju skôr neviem rozoznať. Čo ale viem rozoznať, je to, že sa blížim ku kopcu Mešťanková. Na skalnatý zalesnený vrchol nemá zmysel sa trepať bicyklom takže ho podchádzam a sledujem terén, kde je najlepšie ísť smerom dole. Idem pešo klesaním krížom cez les a presne vchádzam do hľadaného cieľa. Pod sebou vidím niečo, čo sa náramne podobná na iné malokarpatské banské lokality. Takže som tu správne. 

Na tomto mieste by sa hodilo trochu histórie o tejto lokalite, ktorá je dobre spracovaná okrem iného aj v časopise Montanrevue č.1/2015:

"Rozsiahle kutacie práce sa vykonávali aj na južných svahoch vrchu Meštanková asi 3,3 km juhovýchodne od Kuchyne. Zrudnenie sa vyskytuje na hornom povodí potoka Schwanzbach (Javorinka) v grafiticko-sericitických a biotitických fylitoch a grafitických bridliciach. Táto oblasť so starými banskými dielami je pomenovaná ako České bane (bane v tzv. Českom pohorí). Informácie o začiatkoch baníctva na tejto lokalite nie sú k dispozícii, hovorí sa o starých banských prácach – České bane, ktoré boli znovu obnovené koncom 18. storočia. Z tohto obdobia (pravdepodobne rok 1792) pochádza aj správa o udelení banského oprávnenia na štôlňu Mikuláš, na ktorej boli zistené dve zlato-strieborné žily. Práce však boli bez nám známych dôvodov prerušené a v roku 1799 sa na lokalite spomína štôlňa Barbora razená po oloveno-striebornej žile. Práce sa vykonávali aj v roku 1805, kedy máme záznam o práve vyzmáhanej bližšie nepomenovanej štôlni, kde sa zistila strmá žila obsahujúca žilný kremeň s impregnáciou galenitu. V roku 1822 sa objavujú údaje o štôlni Ján, ktorou bolo overované údajné medeno-strieborné zrudnenie. V jej blízkosti sa nachádzala aj Bartolomej štôlňa." 

Prvé čo si všimnem je zo svahu vytekajúca voda. Mohlo by sa teda jednať o najvyššie položenú bývalú štôlňu so zavaleným ústím a zatopenou chodbou. 

Pokračujem v prezeraní celého priestoru. Vidieť väčšiu haldu vyťaženého materiálu. 

Smerom nižšie sú pravdepodobne ďalšie ústia štôlní a väčšie, či menšie zárezy. 

Ako sa ďalej píše v časopise Montanrevue:

"Udávaný smer žíl bol S – J, čo zodpovedá aj nápadnému zoradeniu starých štôlní, prevažne teda ide o priame smerné sledovanie žíl. Dnes sú na lokalite identifikované ústia štyroch štôlní, čo viac-menej zodpovedá počtu banských diel spomínaných v archívnych správach. Veľkosť háld vyťaženého materiálu zo štôlní a odvalov dokumentuje pomerne rozsiahle kutacie práce za dlhšie časové obdobie alebo možno aj malú ťažbu. Bližšie údaje, či sa z týchto baní podarilo vyťažiť a spracovať nejakú rudu, nie sú k dispozícii."

Rozoznávam ďalšiu haldu. Sú v nej diery, ale tentoraz nie od nejakých "prieskumníkov" ale od zvierat. Možno nora líšky alebo jazveca. 

Celkovo lokalita pôsobí  zaujímavým dojmom. A určite sa sem prídem ešte pozrieť, ale tentoraz už turisticky. 

Od baní dole pokračujem lesnou cestou, slúžiacou na zbližovanie dreva. Tá je zároveň najjednoduchšou možnosťou ako sa sem pohodlne a rýchlo dostať. 

Vyúsťuje pri asfaltke, ktorá kúsok vyššie po pár sto metroch končí pri bývalej hájenke Štumbach. Tesne pri potoku Javorinka je nový vrt Štátnej monitorovacej siete, na monitorovanie environmentálnych záťaží, v rámci europrojektu. Rovnaké vrty sú vybudované aj v neďalekej doline Kostolného potoka, pod perneckými baňami. A ak sa nemýlim tak aj na pezinskej strane.

Asfaltkou sa stálym klesaním dostávam opäť k vodnej nádrži Kuchyňa, cez ktorú sa dá prejsť pekným dreveným chodníkom nad hladinou. Na vodnej hladine sa v zapadajúcom slnku odrážajú obrysy kopca Ražňová a pod ňou obrysy začiatku Modranskej doliny. Okolie Kuchyne má čo ponúknuť.

trasa k baniam a poloha k ostatným kuchynským banským lokalitám

trasa v mape II.vojenského mapovania (1806-1869)

Návšteva lokality Mešťankovej bola 21.4.2016