Štôlne kameňolomu Vajarská

Slnečná nedeľa ako stvorená na prieskum nových podzemných lokalít.

Navštíviť štôlne pri kameňolome Vajarská v Rohožníku som sa chystal už dlhšie.
Približne dva týždne pred dnešnou návštevou bol pokus o ich nájdenie neúspešný. Bol som tu na bicykli a zároveň som nepoznal ich presnú polohu. Nejaké súradnice som vyhľadávaním na internete našiel, ale ako sa ukázalo, neboli presné. Prešiel som v tesnej blízkosti štôlní takpovediac bez povšimnutia.

Dnes si ale neúspech nepripúšťam a som rozhodnutý ich nájsť.

Začiatok nedeľnej túry začína pri vodnej nádrži Rohožník, pokračuje popri poľovníckej chatke až k rozpadnutej bývalej hájenke Dávid. V blízkosti nej kedysi viedla lesná železnica z Malaciek na Vývrat a pod Vysokú. Využívam jej stále viditeľné násypy a zárezy a dostávam sa do blízkosti ďalšej opustenej a teraz už úplne rozpadnutej hájenky Baďura. Leží v údolí Rohožníckeho potoka a zároveň na južnej strane kopca Vajarská. Práve južná časť vrchu Vajarská je jediná spoľahlivá indícia na nájdenie štôlní.

Informácie o nich sú pomerne strohé, najlepší popis je uvedený v časopise Vespertilio č.6 z roku 2002, kde je uvedený Katalóg zimovísk netopierov Slovenskej republiky. O štôlni Vajarská I je uvedené nasledovné:
"Štôlňa Vajarská I je dlhá ca. 150 m. Nachádza sa v zbrekciovatených, silne rozpukaných vápencoch. Miestami sú zachované zvyšky pôvodnej výdrevy. Štôlňa slúžila na prieskumné účely kameňolomu rohožníckej cementárne. V blízkosti sa nachádzajú ďalšie štôlne, ktoré však doteraz neboli z hľadiska výskytu netopierov preskúmané."

Kým sa ale pustím do ich opisu, je potrebné dať do súvislosti, prečo boli práve tu vybudované niekoľko desiatok metrov dlhé chodby.

História ťažby vápenca v Rohožníku sa dá nájsť na obecnej stránke v časti história: 
"Horský komplex lesov zostal vo vlastníctve Pálffyovcov. Lesnú správu zriadili v bývalom vajarskom majeri Hôrka. V minulosti boli pod osadou Baďura menšie kameňolomy, kde sa ťažil kameň. Pri kameňolome stáli pece, v ktorých sa pálilo vápno. Výroba vápna mala v obci starú tradíciu. Ešte v päťdesiatych rokoch pretrvával starý spôsob výroby. Vápno sa pálilo v jednoduchých peciach vykurovaných odpadovým drevom. Rarbošské vápno malo výbornú kvalitu a teda aj dobrý odbyt. Páleníci ho chodili predávať do okolitých obcí, ba až do Rakúska. Spočiatku patrili pece zemepánovi, ale už pred vojnou ich zemepán predal rodinám Hirschfeldovej, Kočíškovej a Gurinovej. Na začiatku 20. storočia bol pri osade Baďura vybudovaný kameňolom s turbínovým mlynom na drvenie kameňa. Štrk sa dodával na stavby budov a ciest. Prvým správcom kameňolomu bol Bagyura. Z tohoto priezviska pochádza aj pomenovanie kameňolomu a osady. Dovtedy sa lokalita nazývala U Letavského. Zemepánsky mlyn na mletie obilia prestavali na horáreň. Býval v nej lesník Gschwandtner a rodina Letavských sa presťahovala do dediny."

Datovanie týchto štôlní je možné určiť na základe informácii o prieskume kopca Vajarská:

"...podľa vyjadrenia Výskumného ústavu geológie, ktorý od roku 1958 vykonával geologický prieskum pohoria Malých Karpát od Vajarskej až po Vysokú zistil, že v tejto oblasti pri kameňolome Baďura v chotári obce Rohožník sa nachádza veľká zásoba vysokopercentých vápencov vhodných na výrobu cementu a vápna. Podrobný prieskum v nasledujúcich rokoch túto skutočnosť potvrdil. Predstavenstvo obce Rohožník tento investičný zámer podporilo a odsúhlasilo, aby bol situovaný v katastrálnom území obce. V rokoch 1964-65 boli spracované prvé varianty štúdie kombinátu Záhorie. Na koncepčnom riešení mal najväčšiu zásluhu RNDr. Michal Forgác, ktorého občania obce Rohožník dodnes volajú "Otcom" Kombinátu. V roku 1969 Výskumný ústav geológie vydal rozhodnutie o overení geologických zásob na 65 rokov vápenca z lokality Vajarská a ílu z lokality Konopiská pre výrobu cementu a vápna a po 8 ročnej príprave najväčšej stavby v odvetví výroby stavebných látok na Slovensku vláda SR dna 2. decembra 1970 výstavbu Kombinátu Záhorie s investičným nákladom 1,6 miliardy korún schválila." Stavať sa začalo o rok neskôr.

Takže tieto prieskumné štôlne by podľa uvedeného mohli byť vyrazené niekedy v období 60.rokov.

Pokračujem po asfaltovej ceste a púšťam sa hore do svahu. Nebolo to hneď, ale hľadanie prvej štôlne je úspešné. Som pri jej vchode. Táto štôlňa sa nachádza bližšie k obci Rohožník, čiže by to mohla byť Vajarská I. Má pomerne veľký vstup a ja sa už netrpezlivo teším dovnútra, nevediac čo ma tam čaká. Tri svetlá pripravené, statív, foťák a bunda, som pripravený na vstup.

vchod do štôlne Vajarská I

Vnútro je pomerne suché, na začiatku po pár metroch z hlavnej chodby začínajú dve krátke bočné chodby.
Postupom ďalej je vidieť visiace netopiere, charakter chodby sa veľmi nemení, rozpadnutá výdreva ozvláštňuje vzhľad.

začiatok štôlne

odhnitá výdreva

sfarbenie stien sa mení

kľudne si visel

druhý lietal okolo

Človek nemá pocit, že by sa to tu malo zosunúť. Míňam značku na stene označujúcu 100m a pomaly som na konci. Dĺžka hlavnej chodby je možno tých 130m, zatáča sa len mierne.

značka 100m

na konci chodby

Bolo by zaujímavé zistiť, koľko metrov ďalšieho razenia chodby by chýbalo k tomu, aby sa dalo dostať až priamo do kameňolomu.
Okrem iného sa na stenách dajú pozorovať zvyšky železných klinov, klincov a drôtu. Na podlahe zase rôzne akoby plesne alebo huby. Podľa stôp od topánok je táto štôlňa navštevovaná, ale odpad tu nie je. Len vo vstupnej časti malé ohnisko a zvyšky kahancov.

asi držiak výdrevy

pozostatky v stenách

klinec

východ

Som vonku. Teplota je o dosť vyššia ako vnútri. Celkovo príjemná prechádzka, zaujímavá lokalita, popod ktorú som prechádzal veľa krát, ale nevedel o nej.

Teraz ma čaká hľadanie štôlne Vajarská II. Na internete som našiel jej údajné súradnice, viem, že je vo vzdialenejšej časti južného svahu kopca Vajarská.

Presúvam sa cez starší kameňolom, kde ma zaujme nenápadná diera, že by to bola ďalšia štôlňa?

starší zarastený kameňolom

nenápadná diera

pohľad dnu

Nemyslím si, skôr niečo ako sklad, bunker alebo podobne.

Čas plynie a ja chodím krížom-krážom po svahu, hore dole, cez malinčia a kamennú suť. A stále tú druhú štôlňu nemôžem nájsť. Pri hľadaní narážam na množstvo povrchových odkryvov spolu s malými haldami.
Okrem nich sú tu aj zaujímavé okrúhle jamy, diery, niektoré zasypané skoro po okraj, ale dve či tri boli hlboké aj 1,5 metra. Pod nimi pomerne slušná halda vyťaženého materiálu. Predpokladám, že tiež slúžili na prieskum podložia v 60.rokoch.

jedna z dier

Mnohé z nich z diaľky pripomínali vchod do štôlne, ale nebolo tomu tak.

Pri jednej z týchto dier mi znenazdajky vypadne fotoaparát z otvorenej brašne a ja už len sledujem ako sa kotúľa dole svahom. Nedá sa nič robiť, len smutne pozerať. Našťastie sa mu akoby zázrakom nič vážne nestalo len malé jemné škrabance. Aj objektív je napodiv v poriadku, ešte že je kovový.
Následne sa presúvam kúsok nižšie a konečne objavujem, čo som celý čas hľadal. Vchod do štôlne Vajarská II. Internetové súradnice sú dosť mimo, je to iná poloha.

vchod do štôlne Vajarská II

Predstavoval som si ho ináč, niečo ako Vajarská I. Tento je zasypaný, vidieť kvádre vstupného portálu.
Nad nimi rozvetvený buk, ktorý koreňovým systémom zasahuje do úzkej diery. No pekne.
Nie som fanúšikom zbytočného riskovania, ale po zhodnotení situácie, informácii, ktoré som sa dozvedel a publikovaných fotiek z vnútra štôlne, sa pripravujem na vstup. Beriem len svetlá, malý statív a foťák. Bez batohu. Krátke preplazenie a som tam. Chodba podobná ako pri prvej štôlni, ale odhnitej výdrevy je tu oveľa viac.

v prednej časti

driev je tu popadaných celkom dosť

Postupujem opatrne a pri značke 35m si všímam kolóniu netopierov. Je ich tu dosť a ďalej tiež. Nechcem ich svojím pohybom plašiť a zároveň mi na dnes už podzemia stačilo, takže si to tu len odfotím a idem späť.

netopiere si kľudne viseli

Pri pohľade na strop je vidieť dieru po vŕtaní, asi sa tu brali vzorky vápencov. Menšia diera je aj v stene.

stopy po vŕtaní v strope

a v ľavej časti steny

Som pri vchode, opatrne sa preplazím von a som rád, že to mám za sebou. Osobne si myslím, že nebude trvať dlho a vstupná časť sa pod ťažobou stromov alebo rozmočenej pôdy úplne zosunie.

Pohľad na hodinky a zistenie, že času ešte dosť, obchádzam najprv asfaltkou a potom lesnou cestou celý kameňolom Vajarská zo severnej strany. Napájam sa za cementárňou na širokú asfaltku a po nej smer Rohožník.

Vápenná a Peterklin

Sološnica a Plavecký hrad

cementáreň Rohožník

Mám za sebou návštevu dvoch zaujímavých lokalít, okolo ktorých som prechádzal veľa krát, ale nevedel som že tam sú. Prvá štôlňa je dobre priechodná, porovnateľná s akoukoľvek jednoduchou malokarpatskou baňou (Dvojitá štôlňa, Hermína). Druhá má nestabilný vchod a je na zvážení, či sa tam v jeho súčasnom stave oplatí ísť.

Návšteva lokality Vajarská bola 22.5.2016

Pokračovanie http://malokarpatske-bane.blogspot.com/2017/02/stolne-vajarska-pokracovanie.html