Nasledujúcim príspevkom nadväzujem na predchádzajúci opis návštevy tejto lokality. Vtedy som nepoznal presnú polohu ani jednej z dvoch štôlní, teraz som išiel na istotu. A z dvoch štôlní sa ich zrazu stalo päť.
Na základe informácii zo záverečnej správy prieskumu ložiska Vajarská: Cementáreň Záhorie - ložisko Vajarská - záverečná správa a výpočet zásob z etapy podrobného prieskumu so stavom k 31. 12. 1962 som sa dozvedel informácie, ktoré presne objasňujú pôvod týchto banských diel. Pre ilustráciu pridávam nasledovné riadky zo správy:
Banské práce
"Štóly a prekopy boli na lokalite vyrazené v celkovej dĺžke 772,20 bm. Štóly sa razili smerom do ložiska podľa povahy hornín. Na každej štóle bolo ústie asi 10 bm od okraja zapažené srubovou výdrevou. V ďalších pevnejších partiách sa použilo jednoduchej výdrevy.
V celistvých horninách boli štóly razené bez výdrevy. Razenie sa prevádzalo podľa technologického predpisu-pasportu pomocou strelných prác. Pri vŕtaní zálomových vývrtov na čelbe sa použilo vrtných kladív na vzduchový výplach, z ktorých sa ihneď prešlo na vodný výplach, aby sa znížila prašnosť na minimum. Po odstrele sa hornina kropila.
V celistvých horninách boli štóly razené bez výdrevy. Razenie sa prevádzalo podľa technologického predpisu-pasportu pomocou strelných prác. Pri vŕtaní zálomových vývrtov na čelbe sa použilo vrtných kladív na vzduchový výplach, z ktorých sa ihneď prešlo na vodný výplach, aby sa znížila prašnosť na minimum. Po odstrele sa hornina kropila.
Odstrel náloží sa prevádzal pomocou odpaľovacieho strojčeka na 25 až 50 ran. Strelivo bolo uložené v príručnom sklade miestneho kameňolomu.
Vetranie bolo umelé, pomocou lutňových ventilátorov poháňaných stlačeným vzduchom, zapojených do sérii. Osvetlenie v štólach bolo elektrické, prúd bol vyrábaný diessel - agregátom 25 kW, prúd bol transformovaný transformátorom na 24 V. Ako náhradné osvetlenie boli pripravené karbidové lampy. Pre pohon vrtných kladív a ventilátorov bolo použité kompresorov DK-260.
Rúbanina sa dopravovala ručne banskými vozíkmi. Po ukončení a vyhodnotení štôlní boli tieto uzamknuté a kľúče boli odovzdané riešiteľovi, sú uložené v GP, úsek Bratislava, Hurbanovo nám.č.10."
Nasledujú rozmery štôlní (bm):
Štóla 1 127,00
Štóla 2 130,20
Rozrážka 1 10,00
Rozrážka 2 25,00
Štóla 3 192,00
Štóla 4 106,00
Štóla 5 140,00
Rozrážka 5/1 42,00
Spolu 772,20
Bez udávania ich presnej polohy, v smere od Rohožníka, najzápadnejšia bola Štôlňa č.2, nasledovala č.1, č.5, č.3 a najvýchodnejšia bola č.4.
Cieľom nedávneho výletu bolo preskúmať všetky tieto objekty.
Trasu začínam v Rohožníku a klasicky po modrej turistickej značke smerujem pod kopec Vajarská.
Po chvíľke bez problémov prichádzam k Štôlni č.2, presne k tej, ktorú som v minulom článku označil ako Vajarská I. Viem čo ma dnu čaká, bez veľkých príprav idem dnu.
Hneď po vstupe poteší príjemná plusová teplota. Po pár metroch rozrážka, vľavo aj vpravo je chodba, ľavá je dlhšia.
Odhnitá výdreva ale sucho, bez nejakých nových odvalov. Ani špiny tu niet. Fotím a postupujem ďalej.
Keďže som tu v zimnom období, čakám kedy sa objavia prvé netopiere. Ani to dlho netrvalo, vďaka značkám na stenách ich zbadám cca 50m od vchodu.
Je ich len zopár, postupujem opatrne ďalej. Strop a výklenky predo mnou sú nimi ale už posiate.
Stačilo, ďalej nejdem, nepotrebujem ich rušiť. Nebol som ani v polovici z celkových 130m. Fotím detaily stien aj zeme.
Prezriem aj spomínanú rozrážku, na konci kosti zvieraťa.
Celkovo zaujímavé miesto, oplatí sa navštíviť mimo obdobia zimovania netopierov.
Vychádzam von a spolu s nepríjemným studeným vetrom pokračujem k Štôlni č.1.
Doma pri príprave som tušil, že tu nič nenájdem, čo sa v teréne potvrdilo. Ani stopy po razení banského diela. Všetko asi odvial čas. Nevadí, idem ďalej. Čaká ma Štôlňa č.5. To je tá druhá v minulosti navštívená.
Som pri nej, pomerne nebezpečný vstup tentoraz nechám tak, nechce sa mi ísť dnu, nemám nič na prezlečenie. Je v rovnakom stave ako na jar. Nič sa nezosunulo.
Pri tejto štôlni sa dajú predstaviť zamknuté dvere. Kvádre po bokoch stále stoja. Zaujímavosťou je pár metrov vpravo pozostatok šachtice.
Podľa záverečnej správy, ich vyhĺbili niekoľko desiatok. Najhlbšia mala 69m. Po prieskume ich zasypali alebo zakryli betónovými platňami.
Zostávajú ešte posledné dve štôlne. Č.3 bola s udávanou dĺžkou 192 m najdlhšia. Našiel som ju bez problémov, lenže vchod je zasypaný, prítomná je aj skala.
Z boku len malý otvor veľkosti dlane.
Nevadí. Takto je to asi lepšie a bezpečnejšie.
Posledná hľadaná je Štôlňa č.4. Pri domácej príprave výletu som mal pochybnosti či existuje. Presne sa to aj potvrdilo, razili ju ešte v dobe, keď bola Vajarská "normálnym" kopcom. Nič sa nedeje, aj výhľad na kameňolom je zaujímavý.
Dnešný cieľ bol splnený, viac štôlní sa tu už nenachádza.
Od kameňolomu sa ľadovou asfaltkou napájam na trasu bývalej lesnej úzkokoľajky Malacky-Rohožník-pod Hubalovú, ktorá pohodlne podchádza Vysokú.
Na jej trase sú ešte v niektorých miestach zachované podvaly.
Napájam sa na asfaltku Hubalová-Vývrat a pohodlnou lesnou cestou stúpam do sedla pod Ostrým vrchom. Presne na vrchole stúpania je dobre rozoznateľná stará pinga.
Som práve nad kuchynskou banskou oblasťou a neplánovane klesám do Modranskej doliny priamo ku kutacej štôlničke V-938.
Keďže mám statív aj svetlo, aspoň krátke nakuknutie dnu.
Príjemná a nenáročná.
Po asfaltke klesám do Kuchyne, kde sa dá ešte stále prejsť aspoň okrajom zamrznutej vodnej nádrže.
Vajarská preskúmaná, vydarený deň za mnou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára