Bane Mikuláš a Ernest

Návšteva dvoch ľahko dostupných malokarpatských baní Mikuláš a Ernest.

Cez Podbabskú dolinu

Je pekné sobotné ráno a ja pred pol ôsmou vystupujem z autobusu v Perneku. Klasickou trasou po modrej značke vchádzam do Podbabskej doliny.

Pri prvých chatách sa od značky odpájam, tá smeruje hore na Babu a pokračujem po kvalitnej asfaltke k prvému dnešnému cieľu. Od cesty je už dobre viditeľné ústie štôlne Mikuláš, kde sa ťažili v 19. storočí Pb-Zn rudy.

Dnes som sa na vstup patrične pripravil, už to nebude len prezeranie z vonku. Prezliekam sa do nepremokavých protichemických nohavíc, pripravujem statív, foťák a tri svetlá.

Z bane vyteká miernym prúdom voda a hneď na jej začiatku, ešte na dennom svetle je vidieť niekoľko malých mlokov.

Opatrne ich prekračujem a vchádzam do vstupnej siene. Sú tu tri chodby. Prvú prezriem pravú, je krátka. Nasleduje tá úplne vľavo, ktoré je dlhšia. Pohyb vo vode je pre mňa nový, fotenie aj s malým statívom nerobí problém. Len toho jemného blata na dne je veľa a pri každom pohybe sa rozvíri. Vody je niečo nad kolená, pohybujem sa pomaly a opatrne. Netopiere tu nie sú žiadne.

Chodbu som neprešiel celú, vraciam sa späť do vstupnej siene a pokračujem strednou chodbou.

Rovnako ako prechádzajúce časti bane, je zaujímavá. A hlavne to, že je zatopená, jej dodáva zvláštne čaro. Ani túto chodbu neprechádzam celú, neviem ako ďaleko som od konca, ale mám voči takýmto priestorom rešpekt a hlavne na prvý krát to nechcem preháňať. Ako idem späť zrazu sa v ľavej časti niečo belie. Je to hlava... Biela soška Panny Márie sa čnie nad hladinou... No neviem, čo si od toho kto sľuboval, aspoň si to teda odfotím.

Celkovo je fotenie vnútorných priestorov pomerne ľahké, snažím sa aby svetlo lampy osvetlilo celý priestor, bez tmavých rohov. Jednu lampu používam na blízko, osvetlí celý široký záber, druhá je určená na diaľku, osvetlí zadnú časť chodby. Tretiu lampu-čelovku mám na hlave.

Vo vode mi začína byť zima, preto sa pomaly pracem von. A hneď je to lepšie. Vyzliekam sa z nohavíc, trochu ich umývam v potoku, pobalím veci a ide sa ďalej.

Kúsok vyššie, na konci asfaltky, je jedna z perneckých baníckych oblastí. Dopredu som si určil, že ani lokality Bartoš, Peter ani Rudolf štôlňe dnes nenavštívim. Stačí mi pozrieť si zoskupenie baní v časti nad koncom asfaltky.

Pokračujem po rozbitej ceste a vidím prvé zavalené ústie štôlne a nad ňou ďalšie. Obídem ich až som hore na miernom pahorku. Pokračujem smerom dole a vidím ďalšie dve zavalené ústia štôlní. Čiže spolu som identifikoval 4, celkovo by ich tu malo byť 6. Ktorá z nich je Gašpar štôlňa netuším.

Pb-Zn  mineralizáciu na lokalite Pernek-Pod Babou tvoria dve žily. Spodná rudná  žila, zachytená štôlňou Mikuláš, prebieha približne v smere S – J. Má hrúbku 10 až 30 cm. Je nepravidelná, triešti sa a vyklinuje. Horná žila sa sledovala v rôznych horizontoch štyrmi krátkymi štôlničkami vo výškovom rozpätí asi 35 m (v blízkosti štôlne Gašpar).

Zaujímavé je ale jej pomenovanie, kopec nad ňou sa volá Gašparová. Uvedený názov kopca je už na mape 2.vojenského mapovania (1806-1869). Ale bane v Podbabskej doline nie sú uvedené ani v 3.vojenskom mapovaní  (1869-1887). Naopak, lokalita baní Krížnica je uvedená na mape 2. aj 3.mapovania. Je možné, že lokalitu pod Gašparovou vtedajší úradníci poverení mapovaním nepoznali, bane ešte neexistovali alebo sa im zdali bezvýznamné. Prípadne sa takéto lokality do máp nezaznamenávali.

trasa dolinou pod Gašparovou

Cez hrebeň do Slnečného údolia

Pokračujem smerom hore, druhou dolinkou, cez malý potok, až sa napájam na kvalitnú lesnú cestu, ktorá začína pod Klokočinami, neďaleko Pištovej búdy. Tá ma bez problémov dovedie na červenú značku pod Konskými hlavami. Ja ale pokračujem stále rovno, ďalšou lesnou cestou okolo posedu. Počas minuloročnej zimnej kalamity, kedy bolo pováľaných veľa stromov a hlavne konárov, je táto cesta v horšom stave ako si ju pamätám. Ľahko sa ňou dalo dostať až dole do Slnečného údolia, priamo na koniec asfaltky. Predtým ma ale ešte čaká návšteva banských diel v lokalite Pezinok Staré mesto, kde sa ťažilo zlato.
Rovnako ako pri Perneku, aj tu si dopredu určím, že Jakub štôlňu vynechám, nachádza sa mimo plánovanej trasy.

Zo spomínanej lesnej cesty sa teda odpájam a klesám doľava, presne k zlatým baniam. Prvé rozoznateľné stopy, ktoré by mali mať nejakú spojitosť s baníctvom, sú pingy. Objavuje sa tu aj lesná cesta v smere z Baby. Práve po nej pokračujem dole a zbadám prvé zavalené ústie štôlne.

Naproti nej je vidieť pozostatky spevneného asi mosta cez občasný vodný tok alebo priestor na manipuláciu s vyťaženým materiálom?

Netuším, pokračujem ďalej a už aj vidím pomerne veľký zárez vo svahu, na konci s čerstvo vykopanou dierou. Mária-Anna štôlňa.

Nad ňou sa nachádza množstvo píng a kamenných polí. Oblasť je doslova posiata akoby krátermi. Všetko to bola asi dávna povrchová ťažba.

Neďaleké haldy Mária-Anna štôlne sú impozantné.

Pokračujem ďalej, postupne okolo zavalených ústí Terézie, Trojkráľovej a Jozef štôlne. Ich pôvodné dĺžky okolo 1km, vzbudzujú obdiv. Objavujú sa prvé chatky a civilizácia. Je možné si všimnúť, že na haldách vyťaženého materiálu sú postavené niektoré z tu prítomných chát.

trasa do Slnečného údolia

Pofotím si ešte rôzne menšie kutacie práce v okolí potoka a pokračujem po asfaltke dole. Keďže plán trasy nie je úplne splnený, vynechávam bočnú dolinku so štôlňou pri polovníckej búde a smerujem k vodnej nádrži. Práve pri nej sa mi zdá, že vo svahu naľavo je niečo na spôsob zavaleného ústia štôlne, pred ním je aj vrt. Od asfaltky sa odpájam a idem vpravo paralelnou starou lesnou cestou. Opäť narážam na niečo čo sa podobá na zavalenú štôlňu, vyteká z nej voda.

Onedlho prichádzam teraz už naisto k zavalenej štôlni a opäť s vytekajúcou vodou. Ktovie koľko by dalo námahy sa do nej pozrieť. Na to by vedeli odpovedať tí, ktorým sa to podarilo s o pár metrov vzdialenou Ernest štôlňou. Dnešný posledný cieľ.

Absolvujem rovnaký prípravný postup ako v prípade Mikuláša a už aj vchádzam menším otvorom do bane. Opäť sú tu aj malé mloky. Prilbu nemám, hlavu som si nenarazil. Vstupná časť má vody okolo kolien a postupne klesá.

Je tu aj krátka bočná chodba vpravo.

Voda klesla, fotenie nie je problém a o chvíľu už prichádzam na koniec, kde je zával.

Krátke, pekné a subjektívne bezproblémové.

Či by na vstup stačili gumáky, neviem, hádam hej. Aj vnútro tejto štôlne je fotogenické, voda ho ešte viac ozvláštňuje.

Pomaly idem von a balím všetky veci.

Začína jemne pršať, ale neprekáža to. Asfaltkou dole do Limbachu a bočnou cestou smer Pezinok. Odpájam sa od cesty a prechádzam trasou vinohradníckeho náučného chodníka.

Okolo vodnej nádrže a areálu Rozálka. Po červenej značke vchádzam do centra, kde sa práve konajú Keramické trhy. Príjemné zakončenie dňa.

Trasa prejdená 11.6.2016