Okrem všeobecne známych podzemných objektov ukrývajú Malé Karpaty aj menej známe miesta. Tak je to aj s nasledujúcou štôlňou.
Za prieskumný cieľ som si zvolil práve túto zaujímavú lokalitu. Jej presné určenie nie je podstatné, ale z fotiek a poznania Malých Karpát sa dá identifikovať. Zároveň sa jedná o zimovisko netopierov, preto by jej verejná publicita mohla spôsobiť ich zbytočné vyrušovanie.
Takže som pri vchode a vstupujem dnu.
Tradične odhnitá výdreva, miestami odvaly zo stropu a bočných stien. Ale nemám pocit, že by sa to tu malo aktuálne zosypať.
Vnútro je úplne suché, hornina neprepustila ani kvapku. A hlavne je tu čisto, čiže žiadne papieriky, kahance a sviečky ako tomu je pri iných podobných miestach.
Postupujem chodbou, ktorá je úplne rovná a po cca 150 metroch som na konci. Práve tam sa mi zahmlil objektív, čo signalizuje vyššiu teplotu a zároveň odpovedá na otázku prečo je najväčšia skupina netopierov práve tu.
Ďalej nefotím, neruším ich a idem späť. Sledujem rôzne detaily chodby.
Vďaka väčšiemu vstupnému otvoru preniká do štôlne dosť svetla.
Som opäť na začiatku, posledný pohľad do podzemia a ide sa preč.
Jedná sa o zaujímavú sympatickú štôlňu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára