Pozostatky dávnej banskej ťažby som sa počas letných cyklovýletov
rozhodol vyhľadať nie len v Malých Karpatoch, ale aj v susedných
blízkych pohoriach.
Síce nasledujúca opisovaná banská lokalita nekorešponduje s názvom
tohto blogu, pre zaujímavosť a podobnosť s malokarpatským baníctvom
som sa ju rozhodol zaradiť. Považský Inovec je z pohľadu vzdialenosti od
Malých Karpát, pri Novom Meste nad Váhom, vzdialený len 7 km.
Prezeraním mapy starých banských diel som sa zameral nie len na Malé
Karpaty ako domáce pohorie, ale jedným očkom som sledoval aj ďalšie pohoria.
Samozrejme, podzemnému bohatstvu v podobe okolia Kremnice, Štiavnice,
Bystrice sa málo čo vyrovná, ale keďže ma zaujíma podrobnejšie poznanie mne známych
lokalít, voľba padla aj na Považský Inovec. Ten je v mape zastúpený niekoľkými
banskými lokalitami nad obcami Dubodiel, Nemečky a Zlatníky, ktoré sú známe
zlatonosnými rozsypmi. Známa je aj lokalita Prostrednej doliny za obcou
Kálnica, kde bol vykonávaný prieskum uránovej mineralizácie. Mňa okrem týchto
lokalít zaujali banské polohy neďaleko vrcholu Inovca (1042m).
Okrem mapy ma k návšteve týchto lokalít presvedčil aj článok od S. Poláka v časopise Mineralia č.11 z roku 1971 - Príspevok k metalogenéze Považského Inovca. Dostupné na http://www.geology.sk/new/sk/node/1252 Je tu uvedené nasledovné: „Pri detailnej prehliadke toku a znosového územia potoka Blatina sa zistila v nadmorskej výške 500m neznáma stará štôlňa pomerne veľkého rozsahu s haldovým materiálom Pb-Cu zrudnenia.“ V článku sú uvedené aj dobové analýzy zrudnenia, z 2. pol. 18. storočia. Autor ďalej uvádza, že tu kutacie práce fungovali pravdepodobne iba v 18.storočí a časom sa na celý objekt zabudlo. Archívne správy hovoria o štôlni s názvom Anna, neskôr premenovanú na Ján Baptista. Následne autor spomína dve malé štôlne vyrazené do drobných zlepencov, asi 1 km od vrcholovej kóty (1042m). Tieto informácie ma presvedčili, že sa sem oplatí ísť pozrieť. Podarilo sa to až začiatkom júla, predpoveď počasia sľubovala pekný letný deň.
Okrem mapy ma k návšteve týchto lokalít presvedčil aj článok od S. Poláka v časopise Mineralia č.11 z roku 1971 - Príspevok k metalogenéze Považského Inovca. Dostupné na http://www.geology.sk/new/sk/node/1252 Je tu uvedené nasledovné: „Pri detailnej prehliadke toku a znosového územia potoka Blatina sa zistila v nadmorskej výške 500m neznáma stará štôlňa pomerne veľkého rozsahu s haldovým materiálom Pb-Cu zrudnenia.“ V článku sú uvedené aj dobové analýzy zrudnenia, z 2. pol. 18. storočia. Autor ďalej uvádza, že tu kutacie práce fungovali pravdepodobne iba v 18.storočí a časom sa na celý objekt zabudlo. Archívne správy hovoria o štôlni s názvom Anna, neskôr premenovanú na Ján Baptista. Následne autor spomína dve malé štôlne vyrazené do drobných zlepencov, asi 1 km od vrcholovej kóty (1042m). Tieto informácie ma presvedčili, že sa sem oplatí ísť pozrieť. Podarilo sa to až začiatkom júla, predpoveď počasia sľubovala pekný letný deň.
Prvým ranným vlakom sa presúvam aj spolu s bicyklom z Bratislavy
do Topoľčian. O pol deviatej už smerujem na Duchonku a Kulháň. Odtiaľ
asfaltkami a kvalitnými spevnenými lesnými cestami v ústrety vrcholu
Inovca. Z tejto strany som naň ešte nešiel.
Doma naplánovaná trasa sa ukáže ako dobrá, krátkou spojnicou po strmšej lesnej ceste sa dostávam na hrebeň a následne spolu s prvými výhľadmi z Palúcha,
na vrchol Považského Inovca. Prvý krát sa idem pozrieť aj na novopostavenú rozhľadňu. Výhľady sú vďaka pomerne čistému ovzdušiu dobré.
Prvým dnešným cieľom bude nájsť spomínané dve malé štôlne. Podľa mapy by sa mali nachádzať neďaleko lesnej cesty, kúsok od seba. Navigácia ma zavedie na hľadané miesto. Lenže aj keď sa snažím nevidím žiadne pozostatky, chodím okolo, svahom hore aj dole a nič.
Druhá štôlňa je pre mňa takisto záhadou. Isté indície mi nahovárajú, že skalné útvary s akoby „kamenným prúdom“ drobných kameňov, by mohli ukazovať na hľadanú štôlňu. Ale jej vzhľad nie je typicky banský.
Neviem, tak či tak ak by som tu nehľadal tieto štôlne, nemal by som veľmi dôvod sa sem niekedy ísť pozrieť.
Napájam sa na dobrú lesnú cestu a klesám smerom k druhému dnešnému cieľu pod kopec Blatina.
Výhľad kúsok nižšie mi ukáže kam sa potrebujem dostať.
Opäť sa spolieham na navigáciu a keďže chcem ušetriť vzdialenosť a čas, odbáčam z lesnej cesty a pešo, po malom hrebienku klesám smerom do údolia. Sú tu pozostatky po ťažbe dreva, všade konáre a haluzina, treba ísť opatrne. Som dole a tentoraz mám šťastie. Nápadnú haldu štôlne Ján Baptista mám práve pred sebou. Súradnice sú správne.
Samotné ústie štôlne je umiestnené akoby v skalnom bloku.
Celý priestor pred ním je zahádzaný odrezanými konármi. Nemám tu nič, čím by som ich odstránil alebo prerezal a rovnako sa mi s tým nechce babrať. Opatrne sa presuniem k skalám a pomyselnému ústiu. Neviem prečo som si myslel, že tu na mňa bude čakať otvorený vchod štôlne a ja sa do nej pôjdem pozrieť. Dokonca mám zo sebou aj svetlo. Napriek tomu, že sa zavalený vchod nedá dosť dobre identifikovať, pokúšam sa aspoň o malé „kopanie“ konárom. Objaví sa nejaká diera, ale nič viac, nie je to asi vchod.
Nevadí, napriek tomu som rád, že som sa na toto miesto išiel pozrieť. Ináč by som sem nemal najmenší dôvod ísť.
Odfotím si čo vidím a presúvam sa kúsok nižšie, kde by mali byť ďalšie pozostatky po banskej činnosti. Tu už ale také šťastie nemám, nevšimol som si žiadne stopy po kutaní.
Nič sa nedeje. Aj tak spokojný pokračujem ďalej smerom dole. Už v rámci štandardného cyklovýjazdu po asfaltkách a lesných cestách, cez Selec do Kálnice.
Odtiaľ cyklotrasou vedľa Váhu do Piešťan. Vlakom domov. Príjemne strávený deň, opäť niečo nové, netradičné. A zaujímavé.
Doma naplánovaná trasa sa ukáže ako dobrá, krátkou spojnicou po strmšej lesnej ceste sa dostávam na hrebeň a následne spolu s prvými výhľadmi z Palúcha,
na vrchol Považského Inovca. Prvý krát sa idem pozrieť aj na novopostavenú rozhľadňu. Výhľady sú vďaka pomerne čistému ovzdušiu dobré.
Prvým dnešným cieľom bude nájsť spomínané dve malé štôlne. Podľa mapy by sa mali nachádzať neďaleko lesnej cesty, kúsok od seba. Navigácia ma zavedie na hľadané miesto. Lenže aj keď sa snažím nevidím žiadne pozostatky, chodím okolo, svahom hore aj dole a nič.
Druhá štôlňa je pre mňa takisto záhadou. Isté indície mi nahovárajú, že skalné útvary s akoby „kamenným prúdom“ drobných kameňov, by mohli ukazovať na hľadanú štôlňu. Ale jej vzhľad nie je typicky banský.
Neviem, tak či tak ak by som tu nehľadal tieto štôlne, nemal by som veľmi dôvod sa sem niekedy ísť pozrieť.
Napájam sa na dobrú lesnú cestu a klesám smerom k druhému dnešnému cieľu pod kopec Blatina.
Výhľad kúsok nižšie mi ukáže kam sa potrebujem dostať.
Opäť sa spolieham na navigáciu a keďže chcem ušetriť vzdialenosť a čas, odbáčam z lesnej cesty a pešo, po malom hrebienku klesám smerom do údolia. Sú tu pozostatky po ťažbe dreva, všade konáre a haluzina, treba ísť opatrne. Som dole a tentoraz mám šťastie. Nápadnú haldu štôlne Ján Baptista mám práve pred sebou. Súradnice sú správne.
Samotné ústie štôlne je umiestnené akoby v skalnom bloku.
Celý priestor pred ním je zahádzaný odrezanými konármi. Nemám tu nič, čím by som ich odstránil alebo prerezal a rovnako sa mi s tým nechce babrať. Opatrne sa presuniem k skalám a pomyselnému ústiu. Neviem prečo som si myslel, že tu na mňa bude čakať otvorený vchod štôlne a ja sa do nej pôjdem pozrieť. Dokonca mám zo sebou aj svetlo. Napriek tomu, že sa zavalený vchod nedá dosť dobre identifikovať, pokúšam sa aspoň o malé „kopanie“ konárom. Objaví sa nejaká diera, ale nič viac, nie je to asi vchod.
Nevadí, napriek tomu som rád, že som sa na toto miesto išiel pozrieť. Ináč by som sem nemal najmenší dôvod ísť.
Odfotím si čo vidím a presúvam sa kúsok nižšie, kde by mali byť ďalšie pozostatky po banskej činnosti. Tu už ale také šťastie nemám, nevšimol som si žiadne stopy po kutaní.
Nič sa nedeje. Aj tak spokojný pokračujem ďalej smerom dole. Už v rámci štandardného cyklovýjazdu po asfaltkách a lesných cestách, cez Selec do Kálnice.
Odtiaľ cyklotrasou vedľa Váhu do Piešťan. Vlakom domov. Príjemne strávený deň, opäť niečo nové, netradičné. A zaujímavé.
Návšteva lokality bola 7.7.2016
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára