Tribeč - Velčice Horné štôlne

Pokračovanie letných poznávacích cyklovýletov ma po Považskom Inovci zaviedlo aj do neďalekého pohoria Tribeč.

Pohorie Tribeč som si na návštevu vybral preto, pretože som v ňom tento rok ešte nebol. A prečo nespojiť príjemné s užitočným a nepozrieť sa na málo známu banskú lokalitu, o ktorej som nedávno čítal.

Informácie o navštívenej lokalite som sa dočítal v príspevku v časopise Mineralia Slovaca (č.41, z roku 2009), Hydrotermálna polymetalická mineralizácia na lokalite Velčice-Horné štôlne v Tribeči, od autorov Bakoš, Ferenc, Žitňan. Dostupné na http://www.geology.sk/new/sk/node/765  Jedná sa o kutacie práce na olovené rudy z rokov 1835-1854.

Nerád by som sa púšťal do opisovania toho, čo sa dá prečítať v uvedenom príspevku, skôr sa zameriam na fotodokumentáciu a laický opis navštívenej lokality. V príspevku sú uvedené aj súradnice danej lokality, čo je dá sa povedať svetlá výnimka. Súradnice boli dôležité, keďže táto lokalita nie je uvedená v mape starých banských diel.

Takže súradnice mám, budem veriť, že sú presné a už len počkať na vhodný čas. Ten nastal počas júlovej dovolenky.

Ranným vlakom sa presúvam spolu s bicyklom z Bratislavy do Topoľčian, odkiaľ sa známou cestou vydávam v ústrety najvyššej polohe pohoria Tribeč, konkrétne smer Veľký Tribeč (830m). Keďže dni predtým pršalo, dobre padne asfaltový povrch lesnej cesty.

Od asfaltky sa odpájam na rázcestí Pod Medvedím vrchom a pokračujem pohodlnou lesnou cestou do sedla za Medvedím vrchom.

Ešte doma počas plánovania trasy som si určil, kadiaľ sa k neznámym štôlňam dostanem. Už stačí môj plán len konfrontovať s realitou. Na konci stúpania sa opäť objavuje asfaltka, ktorou klesám dole na zlatomoraveckú stranu. Podľa GPS navigácie sa v určenom mieste odpájam a pokračujem dobrou lesnou cestou.

Onedlho zastavujem a pri pohľade do navigácie v telefóne sa rozhodujem ísť krížom cez les priamo k vytipovanej lokalite. V lese je všetko mokré, konáre sú šmykľavé a zradné. Prichádzam pešo, vedľa bicykla, na určené súradnice a rozhliadam sa. Nič podozrivé nevidím. Iba malú dolinku s potôčikom.

Idem kúsok nižšie a prvé si všimnem jamy a násyp. Bližší pohľad ukáže, že som tu asi správne. Pravdepodobne prepadnuté ústie jednej štôlne, malá pinga a kúsok vedľa väčšia halda. Som tu naozaj správne.

Príspevok v časopise Mineralia opisuje lokalitu takto:

"Lokalita sa nachádza asi 7 km na SSZ v katastri obce Velčice a 3,5 km na ZSZ od Zlatna v pramennej oblasti Čerešňoveho potoka. Staré banské práce sa nachádzajú priamo v údolí na oboch stranách potoka a rozprestierajú sa na ploche 200 x 50 m. Banské pole sa v južnej časti začína haldou prieskumnej štôlne veľkou  30 x 15 m (WGS84: 298523 E, 5373144 N, JTSK:484159 Y, 1251719 X) a končí sa pingou na severe (WGS84: 298574 E, 5373535 N,  JTSK: 484088, 1251409). V strednej časti banského poľa dominujú povrchové dobývky a prieskumné odkopy, ktorými sa sledovali mineralizované štruktúry v ľavej časti údolia. Táto časť lokality je najbohatšia na rudné vzorky. V severnej časti lokality, kde sa zrudnenie sledovalo len systémom plytkých píng, rýh a odkopov, sme zistili len chudobnú mineralizáciu."

Aj keď sa tu nenachádzajú také pozostatky, do ktorých by sa dalo vojsť, páči sa mi tu. Na povrchu je množstvo pekných bielych kúskov kremeňa.

Prezriem si celú lokalitu, ktorej dominuje halda, všetko si odfotím a s dobrým pocitom pokračujem smerom dole.

Objavuje sa lesná cesta, ktorá bola pravdepodobne prístupovou cestou. Je na nej plno žihľavy, ale to sa zmení a ja sa napájam pri horárni Kľačany na kvalitnú asfaltku, ktorou pokračujem nad Kostoľany pod Tribečom. Ďalej po lesných, štátnych a poľných cestách smer Radošina, Piešťany a dnešnú trasu ukončujem v Leopoldove.

Príjemný deň za mnou.

Či sa danú lokalitu oplatí navštíviť je otázne. Nenachádzajú sa na nej žiadne ohromné banské pozostatky, ale má svoje čaro, hlavne to, že sa o nej veľa nevie.

Návšteva lokality bola 18.7.2016